Inšpiráciou bolo mimoriadne úspešné, umelecky mimoriadne zaujímavé amsterdamské múzeum Dom Anny Frankovej, s ktorým sme nadviazali spoluprácu. Po niekoľkých neúspešných pokusoch získať priestory v Bratislave sme sa rozhodli vytvoriť najskôr virtuálnu expozíciu, ktorá bude spájať históriu, vizuálne umenie, literatúru a film. Bude fungovať samostatne a nevylučuje do budúcnosti transformáciu na trojdimenzionálne múzeum Gisi Fleischmannovej. Fond na podporu umenia podporil prvú časť projektu - náplň a výtvarnú podobu múzea a časť prekladov do angličtiny. Bratislavský samosprávny kraj podporil presun Múzea na web.
Gisi Fleischmannová sa ako Gisela Genendel Fischerová narodila v Bratislave 21. januára 1892. Pochádzala z ortodoxnej židovskej rodiny, spolu s bratmi Gustavom a Deziderom, právnikom a lekárom, sa však priklonila k myšlienke sionizmu, vytvorenia samostatného židovského štátu na území vtedajšej Palestíny. Čoskoro sa stala funkcionárkou medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie (WIZO) a neskôr aj predsedníčkou jej slovenskej sekcie. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa rozhodla svoje organizačné skúsenosti a medzinárodné kontakty využiť na záchranu židovskej komunity, čo sa stalo jej najvyšším cieľom. Zaoberala sa koordináciou vysťahovalectva, pomáhala utečencom z Poľska aj iných štátov. Podarilo sa jej získať množstvo peňazí pre záchranné akcie zo zahraničných organizácií – American Jewish Joint Distribution Committee (JDC alebo „Joint“), Relico, Hechaluz, Jewish Agency a ďalších. Všestranne podporovala myšlienku zriadenia a prevádzkovania pracovných táborov priamo na Slovensku, aby domáci Židia nemuseli byť vysídľovaní do likvidačných táborov. Podplácala slovenských aj nemeckých úradníkov, dúfala, že sa jej skupine podarí zastaviť deportácie. Pravdepodobne prvá informovala Medzinárodný výbor Červeného kríža o tragickej situácii slovenských Židov v Poľsku. Aktivistka Gisi pomáhala od roku 1933 (od nástupu Hitlera) až do smrti: najprv prostredníctvom WIZO, neskôr ako pracovníčka štátom zriadenej a kontrolovanej Ústredne Židov a od roku 1941 ako vedúca osobnosť ilegálnej Pracovnej skupiny, nazývanej tiež Nebenregierung (Tieňová vláda), ktorá vznikla v rámci Ústredne Židov. Viedla viacerých mužov, z toho dvaja boli rabíni. Pracovná skupina má v celoeurópskom kontexte významné postavenie: neusilovala sa iba o záchranu druhov vo svojej krajine, ale prostredníctvom Európskeho plánu chcela riešiť situáciu Židov v širších súvislostiach. Gisi Fleischmannová bola jedinou ženou vo vysokej funkcii v európskom protinacistickom odboji. Keď po vypuknutí povstania v roku 1944 prišiel na Slovensko Eichmannov „najlepší muž“ SS-Hauptsturmführer Alois Brunner, osobne dohliadol na to, aby 17. 10. 1944 Gisi Fleischmannová odišla s jedným z posledných transportov do Osvienčimu. Tam ju vraj po príchode vyvolali spolu s dvoma inými menami. To je posledná správa, ktorú o nej máme. (AG)
Cieľom projektu bolo pripraviť podklady pre vznik malého, koncepčne a architektonicky unikátneho a dynamického múzea mimoriadnej osobnosti, židovskej aktivistky Gisi Fleischmannovej (1892-1944). Múzeum vzniká v spolupráci s mestskou samosprávou (poskytnutie priestoru, prevádzka). Inšpiráciou pre vznik múzea je Dom Anne Frankovej v Amsterdame, ktorý má mimoriadny význam pre mesto aj pre holandský turistický ruch a múzeum Tichí hrdinovia v Berlíne, ktoré je venované každodennému hrdinstvu počas druhej svetovej vojny. Dôležitým partnerom múzea je aj archív Moreshet v Izraeli, Givat Haviva, kde sa nachádza pozostalosť dcér Gisi Fleischmannovej a veľká časť jej korešpondencie. Charakteristika projektu Múzeum Gisi Fleischmannovej má šancu stať sa mimoriadnou inštitúciou nielen v bratislavskom, celoslovenskom, ale aj medzinárodnom kontexte, udalosťou návštevnícky atraktívnou nielen pre svoju tému, ale aj pre mimoriadne kvalitné architektonické a výtvarné stvárnenie. Podobne ako Múzeum Anne Frankovej v Amsterdame môže tak pritiahnuť veľké množstvo domácich aj zahraničných návštevníkov. Výtvarné riešenie však môže prísť až po jasne definovanom koncepte a obsahu múzea. Na projekte múzea s OZ Reminiscencie spolupracuje mestská časť Staré Mesto. Odbornými spolupracovníkmi sú Katarína Hradská (Historický ústav SAV), Eduard Nižňanský (FF UK) a Daniella Ozacky Stern (Archív Moreshet v Izraeli). OZ Reminiscenicie už nadviazalo pracovný kontakt s Domom Anne Frankovej a má prísľub spolupráce na múzeu Gisi Fleischmannovej.
Foto: Jakub Šípoš, Slovenský národný archív, Moreshet Archives, súkromný archív Avri Fischera a Anny Gruskovej